Vel aludi pochybuje o existencii duchov a o existencii nejakej inej dimenzie v ktorej "byvaju"

Avsak skusenosti robia svoje, viem, ze o takychto veciach sa nema rozpravat ale aj napriek tomu Vas s nimi oboznamim.

Stalo sa to v case kedy som prisla o svojho zboznovane psika, volala sa Dafina (Dafinka) bola mojou vernou spolocnickou a ja som neverila, ze ma niekedy opusti to sa vsak stalo a ja som so slzami v ociach cez ktore som len malo videla niesla svojho najlepsieho kamarata ale uz bez zivota. Nevedela som sa s nou rozlucit a myslela som, ze mi pukne srdce, vzdy ked som nad tym premyslala(este ked zila) ze radsej chcem zomriet skor ja nez by mala ona, ze zivot bez nej si neviem predstavit a neverim ze moje srdce unesie tolko zialu, zial stalo sa  a vtedy som si uvedomila, ze clovek casom zabuda a tym straca aj bolest, je pravda aj to ze clovek si zvikne aj na klinec v oku, ked som sa s tym dokazala zmierit...

A teraz prejdime k podstate veci...

Neviem ci to malo nejaku suvislost s umrtim mojho psika, ale po jej smrti sa zacali diat divne, naozaj velmi divne veci....

V jednu uplne normalnu noc, ked sme sa vsetci pobrali spat nam zacalo v pivnici lomozit, mi sme sa zhromazdili(ja, mama, oco) v mojej izbe pod ktorou je pivnica a s usami na podlahe sme nacuvali zvukom, ktore mne osobne zneli akoby niekto presuval kompoty ulozene v polickach, tak to aj bolo lebo mi to potvrdili aj rodicia, nazdavali sme sa, ze v pivnici mame akehosi zlodeja co nas chce vykradnut, len nam v nasich domienkach nesedeli tie kompoty, otec chcel ist dole pozriet sa ale ja s mamou sme ho hned zadrzali, azda by sme nevyslali otca a manzela do ciernej tmy a nevystavili ho riziku ze zlodej ma zbran(noz, alebo snad nieco vetsie) a on skonci zle pre par kompotov, tak sme sa dohodli, ze budeme sledovat vychod od pivnice a cestu okolo domu a pockame az do rana kym nieco vetsie podnikneme. Tak sme aj urobili otec odisiel do spalne sledovat jednu cestu mama na zachod druhu cestu a ja som ostala v detskej s vyhladom na vchod do pivnice a len co sa moji rodicia otocili, a ja som sa pozrela z okna zbadala som akehosi psa u nas vo dvore a zacudovane som cakala co sa stane, ten pes sa pozeral smerom do pivnice pritom skriabal zem pazurami, a potom co vyzeralo akoby mu niekto daval signal nech zmizne, tak aj urobil, zmizol v tieni ktori zakrival polku nasej zahrady a v sekunde sa objavil za plotom, ten pes sa stale dival ku pivnici po chvili s velkym rachotom akysi cierny tien preskocil nas plot pri pivnici a utekal cez niejake kvety, ja som totiz nevidela ale pocula ako sustia myslela som si ze sa vystveral po strome a skocil do potoka... Samozrejme som hned po spozorovani prvej nejasnosti volala na rodicov ale na moju skodu ty kym dobehli, bolo uz po vsetkom... A tak mi samozrejme neverili, mysleli si ze si vymyslam, ked som im rozpravala o tom psovi, tieni ci sustani stromov....Neverili

A tak prislo rano a mi traja sme sa vybrali skontrolovat pivnicu a vtedy sme si este stale mysleli ze to bol zlodej, ved koho by napadlo ze nas nastivi nieco nevysvetlitelne a zahadne ? myslim, ze nikoho, nikdy...

Prisli sme na dvor a tam sme videli: Rozdupane kvety, o ktore sa vtedy mamka tak s oblubou starala, vytrhanu travu, ktoru ocik dennodenne polieval a ked sme dosli ku vchodu do pivnice div sme neodpadli, mreze na dverach boli neporusene tak isto aj zamka, otec otvoril dvere a nic nenasvetcovalo tomu, ze by tam niekto bol... Potom nastala medzi nami debata o vyjasneni, zlodej to nemohol byt ako by otvoril a zatvoril? Tak co potom???...na odpoved sme nevedeli prist,,,nechali sme sa v domienke, ze to bol zlodej

Nasu domienku vsak vyvratila nasledujuca noc a dalsie ktore  za nou nasledovali, celi pribeh sa odohraval noc co noc, a to peknych par mesiacov, bala som sa aj chodit von, pretoze ked som sa v noci vracala, bala som sa ze uvidim nieco co by som nechcela...

Bola som z toho uplne hotova, a pretym som ani tak na duchov neverila, nooo mozno verila ale ked nemate dokazy a nevidite nieco na vlastne oci len tazko tomu mozete uverit, mne sa to uz podarilo a neviem ci mam byt za to mvdacna alebo radsej nie...

Myslim, ze na svete existuje vsetko, ci uz ide o duchov, posmrtny zivot, ci reinkarnaciu, verim ze to vsetko sa nejako pretina, a mi ludia podla "zasluh" mozme ist jeden zivot do neba, druhy do pekla a tie dalsie trebars stravit ako duch...

(len ci to nieje skor trest)

Na zaver dodam len, ze tomu mozete verit aj nemusite, ja som toto naozaj zazila, keby som si to vymyslela tak to kludne napisem...ale toto bol az prilis realny zazitok, ktoremu radsej nikomu neprajem. A keby mne tvrdil niekto taketo veci predtym co som to ja zazila, neverila by som mu , ale po mojej skusenosti radsej porozmyslam nad tym co mi kto hovori...